Brusel kontra Bratislava: Komisia spustila konanie proti Slovensku kvôli ochrane whistleblowerov

Európska komisia (EK) spustila 30. januára 2026 konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku. Terčom kritiky je zákon, ktorý zásadne mení fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Brusel tvrdí, že legislatíva porušuje smernicu EÚ o ochrane whistleblowerov aj Chartu základných práv EÚ.

Prečom Komisia zasiahla

Kameňom úrazu je legislatíva z konca 2025, ktorá mala transformovať ÚOO na nový „Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti". EK kritizuje zrýchlené konanie bez odbornej diskusie.

Komisia vytýka oslabenie nezávislosti úradu a skrátenie funkčného obdobia predsedníčky ÚOO. Podľa Aktuality.sk Brusel opakovane varoval slovenské orgány, parlament ich ignoroval.

Spor o nezávislosť a právnu istotu

EK namietala aj procesné úpravy v poskytovaní ochrany oznamovateľom. Oslabenie právnej istoty ľudí, ktorí nahlasujú korupciu, je v rozpore s európskymi štandardmi.

Navrhované zmeny by mohli odradiť budúcich whistleblowerov od nahlasovania nekalých praktík. To ohrozuje princípy právneho štátu.

Ústavný súd zákon zmrazil

Parlament schválil legislatívu s platnosťou od začiatku roka 2026. Ústavný súd SR však v decembri 2025 pozastavil účinnosť zákona.

Pôvodný Úrad na ochranu oznamovateľov naďalej funguje v starom režime. K jeho zániku nedošlo.

Európska komisia napriek tomu spustila konanie. Slovensko má jeden mesiac na odpoveď a nápravu. Skrátená lehota signalizuje vysokú prioritu prípadu.

Reakcie: Dalo sa tomu vyhnúť?

Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová hovorí, že situácia je logickým vyústením ignorovania odborných pripomienok. Podľa jej vyjadrenia pre TASR sa Slovensko mohlo sporu vyhnúť konštruktívnym dialógom počas prípravy legislatívy.

Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo prijatie oznámenia z Bruselu. Ministerstvo vnútra situáciu upokojuje – podľa jeho stanoviska nejde o nič neštandardné.

Čo to znamená pre firmy

Slovenské spoločnosti čelia právnej neistote. Firmy s interným systémom oznamovania (povinné pre organizácie nad 50 zamestnancov) sú v nejasnej legislatívnej pozícii.

Personálne oddelenia používajú postupy podľa pôvodného zákona, no hrozba zmien zostáva. Ak Slovensko v spore neuspeje, prídu ďalšie úpravy legislatívy. To si vyžiada preškolenie zodpovedných osôb a aktualizáciu interných smerníc.

Pre podnikateľov je kľúčové monitorovať vývoj a pripraviť sa na legislatívne zmeny v priebehu 2026.

Čo nasleduje

Ak Slovensko neposkytne do konca februára 2026 dostatočné argumenty, EK vydá odôvodnené stanovisko. To je predposledný krok pred žalobou na Súdny dvor EÚ.

V prípade prehry hrozia vysoké finančné sankcie, ktoré zaťažia štátny rozpočet.